Je to jeden z najkrajších a najvyšších vodopádov v našich veľhorách, má až 30 metrov
Tatranský vzduch a krásne výhľady si môže užiť každý. Na veku určite nezáleží. Prinášame vám tip na ľahkú turistiku. Skočte napríklad na vodopád Skok. Ide o jeden z najvyšších vodopádov v Tatrách a vyraziť k nemu môžete konečne aj bez rúšok.
Je to veľmi príjemná a nenáročná túra, a preto so sebou môžete pokojne zobrať malé detičky alebo seniorov. Keďže do hôr by človek nemal chodiť sám, na turistiku išla so mnou moja mama.
Na túru sme sa vybrali v skorých ranných hodinách vlakom z Košíc do Tatranskej Štrby, kde sme prestúpili na Ozubnicovú železnicu známu ako zubačka, ktorá vedia priamo do obce Štrbské Pleso. Ide o významný turistický východiskový bod smerujúci do Vysokých Tatier.
Turisti „utekali“ do hôr
Napodiv, Štrbské Pleso bolo takmer prázdne. Sem-tam v diaľke sme zazreli človeka, ktorý sa čím skôr chcel stratiť v lone prírody. Turisti doslova utekali pred okolitým svetom. Kto by však nechcel zabudnúť na rušné obdobie spôsobené koronavírusom… Veď aj ja sama som sa vybrala do Tatier zabudnúť.
Túra teda začína priamo na Štrbskom Plese. Asfaltovou cestou zo železničnej zastávky sa dostanete až za skokanské mostíky. Odtiaľ sa vyberiete žltou turistickou značkou k vodopádu. Cestu Mlynickou dolinou vám spestrí viacero krásnych výhľadov.
Jeden z najvyšších
Dolinou stúpate po kamenistej ceste. Keď sa dostanete do lesa, chodník sa zúži. Pozor, ešte stále je v horách sneh, a tak odporúčam zimné turistické topánky. Poslúžia aj turistické paličky. Po necelej hodinke už z diaľky započujete šumenie vodopádu, a teda viete, že od cieľa už nie ste veľmi ďaleko.
Vodopád Skok je jednoznačne jeden z najkrajších tatranských vodopádov a jeden z najvyšších (30 metrov), ktorého krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Turistov pri majestátnom Skoku nebolo veľa. Spôsobil to, pravdepodobne, strach z koronavírusu, ale o to viac sa človek cítil, ako keby bol v horách sám. Urobili sme si pár fotiek, zjedli rožky so šunkou a vybrali sa späť na Štrbské Pleso. Mimochodom, celá túra trvá tri hodiny.
Keďže nám bolo málo, rozhodli sme sa, že sa vyvezieme lanovkou k Chate pod Soliskom. Jedlo a nápoje ponúkajú cez výdajné okienko. Pohostili sme sa gulášom a čajom. Lanovkou, ktorá stojí tam aj späť 16 eur, sme sa zviezli naspäť na Štrbské a počkali si na zubačku.
Z histórie zubačky
Parná zubačka z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso začala slúžiť verejnosti 28. júla 1896. Trať dlhú 4,74 kilometra, s výškovým rozdielom 451 metrov, zvládla za 37 minút rýchlosťou 7,6 km/h. V roku 1933 zubačku zrušili pre neefektívnosť. Doprava bola nahradená autobusmi. Jej obnovu podnietilo až usporiadanie Majstrovstiev sveta v lyžovaní v roku 1970. O vybudovaní elektrickej ozubnicovej železnice sa rozhodlo 7. mája 1968. Obnovená železnica bola odovzdaná do prevádzky 20. februára 1970. Nová stanica na Štrbskom Plese je dodnes najvyššie položenou železničnou stanicou na Slovensku.
