Demonštrácie, rabovanie, podpaľovanie aj strieľanie. Rasové nepokoje sa zvrhávajú do násilností. Východniari žijúci v USA sa však zhodujú. Demonštrant sa nerovná výtržník a rasová neznášanlivosť sa musí skončiť…
Spojené štáty v týchto dňoch prežívajú najmasovejšie rasové protesty za posledné desaťročie. Vyvolala ich smrť Afroameričana Georgea Floyda, ktorý zomrel pri zatýkaní belošskými policajtmi. Demonštrácie trvajú už takmer dva týždne a mnohé prešli do násilností. Ako to prežívajú východniari žijúci v USA? A čo si o tom myslia rodení Američania? Opýtali sme sa ich…
Tisícové davy ľudí v týchto dňoch protestujú proti policajnej brutalite a rasovej nerovnosti. Takmer v každom z päťdesiatich štátoch dochádza k rabovaniu či dokonca podpaľovaniu obchodov, áut, policajných staníc. Stovky ľudí bolo zatknutých, niektorých postrelili. Protesty si vyžiadali aj obete na životoch. Viacero miest preto minulý týždeň zaviedlo nočný zákaz vychádzania. Ten je nateraz zrušený.
Demonštrácie po celom svete
Protesty začali potom, ako sa objavili zábery policajného dôstojníka bielej pleti, ktorý kľačal na krku Afroameričana Georgea Floyda. Ten ho prosil, aby ho pustil, pretože nevedel dýchať, policajt ho ignoroval a po takmer deviatich minútach sa G. Floyd udusil. Stalo sa tak 25. mája. Jeho usmrtenie vyvolalo v Amerike doslova šialenstvo…
Nasledovali desiatky demonštrácií po celých Spojených štátoch. Minulú sobotu sa konali aj na ďalších troch kontinentoch, a to v mestách ako Sydney, Londýn, Paríž, Berlín, Neapol, Tokio či Soul.
J
Chicago – kriminálne mesto
Viktória pochádza z Rožňavy, no už desať rokov žije v Chicagu, najväčšom meste štátu Illinois so svojím priateľom a dcérkou Sophiou. „Posledné dni tu boli šialené. Len niekoľko metrov od nášho domu sa dvaja muži chceli vlámať kamarátke do obchodu so zmiešaným tovarom, kde som kedysi pracovala. Akurát počítala tržbu, keď niekto začal rozbíjať dvere. Našťastie aj s peniazmi vybehla zadným vchodom. Vedľa je nechtový salón, a tak z neho zavolala políciu. Tá prišla do niekoľkých minút a výtržníci dvere nestihli úplne rozmlátiť,“ hovorí zdesene.
Keď lupiči započuli policajné húkačky bežali smerom do ulice, kde Viktória býva. „Videla som z okna ako niekto v maskách beží okolo môjho domu. Nepripisovala som tomu žiadnu váhu. Masky resp. rúška sú kvôli pandémii povinné. Až potom mi kamarátka hovorila, že to boli oni.“
V Chicagu žije veľké množstvo Afroameričanov. Podľa Viktórie sa teda niet, čo čudovať, že sa protesty v tomto meste konajú častejšie. Demonštranti s transparentmi: „Na životoch čiernych záleží“, „Stop policajnej brutalite“, „Nemôžeme dýchať“, „Dajte preč kolená z našich krkov“ sa bežne prechádzajú po uliciach aj mimo protestov. „. Je všeobecne známe, že Chicago patrí v Spojených štátoch k mestám s najväčšou kriminalitou Musím sa priznať, že mám strach. Veď len niekoľko kilometrov od nás vo Franklin Parku sa konali veľké demonštrácie. V tejto oblasti (pozn. red. Melrose Park) žije množstvo černochov.
Demonštranti nerabujú
Obchody sa zatvárajú skôr, v uliciach vidno množstvo policajtov. „Začínajú sa vykrádať domy, rozbíjajú okná a podpaľujú autá. Na jednej strane sú demonštranti na druhej tí, ktorí rabujú a využívajú túto situáciu. Bohužiaľ, médiá ich dávajú dokopy spolu s protestujúcimi. Mali sme zákaz vychádzania, teraz už je zrušené, ale policajti vyzývajú, aby ľudia ostali doma. Najprv nás skolila korona a teraz sa konajú protesty… Mnohí si myslia, že je tu život jednoduchý, ale nie je to tak. Teraz by ste tu určite nechceli byť.“
Najbelšie mesto
Levočanka Vera Barnes sa pred deviatimi rokmi presťahovala na severozápad USA, konkrétne do Montany. Vraví, že nejde o prvé protesty proti rasizmu v tomto štáte. Býva v meste Whitefish, ktoré sa stalo sídlom neonacistickej organizácie National Policy Institute. Jej lídrom je Richard Spencer. „To, že je centrom tohto zoskupenia nie je len kvôli tomu, že má mesto v názve white (biely), ale najmä kvôli tomu, že 96 percent populácie sú belosi. Dalo by sa teda povedať, že je to jeden z najbelších okresov v krajine. Samozrejme, aj tú má organizácia dosť odporcov.“ Podobné (neonacistické) skupiny sa do pozornosti širšej verejnosti začali dostávať v priebehu prezidentskej predvolebnej kampane a po víťazstve Donalda Trumpa.
Protesty sa konali aj v ďalších mestách ako napríklad Kalispeli, či Bozeman. „Ten zažil najväčšiu demonštráciu vo svojej histórii. Nešlo však o tak násilné zhromaždenia ako v Minneapolise alebo v Seattli. „No i v miernych protestoch sa niekedy nájdu indivíduá, ktoré chcú rozpútať násilie, nech už na to majú akýkoľvek dôvod a davová psychóza dokončí začaté dielo. Čo sa týka objektívnosti médií, veľmi záleží na výbere informačného kanála. Každý tlačí svoju agendu a vyberajú si fakty podľa toho čo sa im hodí. Ja som sa sama naučila, že niekedy je najlepšie sledovať aj európske médiá, aby som si mohla spraviť dobrý obraz o situácii.“
Foto: Chris Gonzales
Nie je to len o Afroameričanoch
Vera udalosť so zabitím. G. Floyda vníma ako obrovskú tragédiu. „Viem, že až na zopár výnimiek, to tak cíti celý národ. Nebol však prvý, na ktorom bolo také násilie spáchané.
Systematický rasizmus je silno zakorenený v spoločnosti a vyzerá to tak, že sa možno konečne niečo pohne. Pevne verím, že tieto protesty povedú aspoň k malým zmenám, ktoré postupne budú viesť k očisteniu spoločnosti a ľudia sa začnú pozerať na iných ako seberovných. Lebo toto už nie je len o Afroameričanoch, ale o inakosti a neznášanlivosti.“
Dodáva, že prezidentské voľby v novembri ukážu či ľudia chcú viesť aj naďalej život plný strachu a nenávisti. „Nie je to len Trump z koho mám strach, ale aj všetci jeho nasledovatelia a voliči, ktorí za posledné roky cítia, že majú ,navrch‘ a majú povolené sa správať ako rasistickí a neznášanliví bigoti.“
Keďže Whitefish je „biele“ mesto Vera nemá medzi známymi veľa Afroameričanov. „Švagriná je však mulatka a nesie to veľmi ťažko. Vravela mi však, že u nich v Texase už vidí malé zmeny – kníhkupectvá majú vyložené knihy o rasizme, čiernej históriia tiež veľa edukačných kníh pre deti o farbe pleti a inakosti.“
Najvyšší čas dať zbohom rasizmu
Richard (Rikki) Tóth pochádza z Drienovca no už dlhé roky žije v Kalifornii, priamo v Hollywoode, kde je osobným trénerom viacerých známych filmových celebrít. Prezradil nám, že minulý víkend to bolo aj u nich dosť napäté. „Asi kilometer od nás sa rozbíjalo a kradlo. Nakoniec sa to však upokojilo. Väčšinou tu protesty boli mierumilovné,“ dodáva.
S Viktóriou sa však zhoduje, že medzi protestujúcimi sa nájdu aj takí, ktorí to využívajú pre kriminalitu. „Musím však povedať, že oni s protestovaním nemajú nič spoločné. V televízii to potom vyzerá, že všetko je len o lúpežiach a kradnutí.“
Východniar vraví, že konečne nastal čas na zmenu. „Je najvyšší čas dať zbohom rasizmu. Musí sa to celé zmeniť a ľudia sa tomuto problému musia viac venovať a snažiť sa situáciu zlepšiť. Je to neskutočne alarmujúce, čo sa tu deje. Rasizmus je totiž každodennou záležitosťou. Ľudia už toho majú dosť, čo potvrdzujú demonštrácie, a to nielen v USA, ale po celom svete.“
Protesty v Hollywoode ešte stále pretrvávajú. Najhoršie to bolo pred dvoma týždňami. „Istý čas sme tu mali aj zákaz vychádzania od šiestej večer do šiestej ráno. Veľa sa tu toho zdemolovalo a viacero obchodov bolo buď vykradnutých, alebo vypálených.“
***********************************
Väčšina Američanov protesty podporuje. Výtržníctvo však odmietajú...
„Prosím, nemôžem dýchať…“ To boli posledné slová Afroameričana Georgea Floyda, ktorého udusenie vyvolalo masové protesty po celých Spojených štátoch. Floyd nebol ozbrojený a nesprával sa násilne. No aj napriek tomu mu biely policajt Derek Chauvin takmer deväť minút kľačal na krku, až pokým nezomrel.
Nejde však o prvý takýto čin. Pred piatimi rokmi polícia zabila neozbrojeného len 18- ročného Afroameričana Michaela Brownsa. Potrestaný však nikto nebol. Nehovoríme o ojedinelých prípadoch. Štatistiky ukazujú, že obyvatelia s tmavou pleťou majú v Spojených štátoch 2, 5-krát väčšiu pravdepodobnosť, že zomrú pri zásahu polície. Aj napriek tomu, že zákony týkajúce sa segregácie boli zrušené pred šesťdesiatimi rokmi. Rasizmus v Amerike stále pretrváva.
Opýtali sme sa Američanov ako vnímajú demonštrácie, ktoré v poslednom období vyústili do násilia. Zaujímalo nás i to, či sa protestov zúčastnili a čo si myslia o rasovej nerovnosti.
Tyler Luck – Los Angeles (Kalifornia)
Zúčastnil som sa 29. mája prvých protestov v centrálnej štvrti mesta Los Angeles – Downtowne. Všetko vyzeralo pokojne, ale ako náhle prišla noc, v dave sa začali pohybovať výtržníci, ktorí provokovali policajné zložky a blokovali diaľnice. Vtedy zakročila polícia a zatlačila protestujúcich. To bol moment, kedy sa to celé zvrtlo. Keď sa protest skončil a ľudia sa začali rozchádzať bolo zrejmé, že tí, čo ostali mali iné úmysly. V dave sa nachádzali anarchisti, ktorých cieľom nebolo protestovať mierumilovne. Väčšina týchto výtržníkov boli belosi. V tomto momente to už nebolo o Georgovi Floydovi. Osobne som však nevidel, žiadne rabovačky. V momente, keď začala polícia chytať a naháňať protestujúcich sme z protestu odišli. Osobne si myslím, že je dôležité aby hlas ľudu a požiadavky boli vypočuté a začala sa reforma, ktorú vyžadujeme. Priveľa životov čiernych ľudí vyhaslo brutalitou polície. My Afroameričania sme preto patrične nahnevaní a z toho celého už veľmi unavení. Niečo sa s tým už musí urobiť, či už to bude lepší tréning policajných príslušníkov alebo zmena vyplácania policajtov hocičo, len nech to je odzrkadlenie našich požiadaviek, našich hlasov na protestoch. To je naše právo.
Maggie Chan – Hillcrest (San Diego, Kalifornia)
Minulý víkend som sa jedného zúčastnila. V mojej štvrti (Hillcrest) boli všetky pokojné a dobre zorganizované. Mnoho ľudí demonštrácie podporuje, aj keď nie všetky oblasti v okolí San Diega sú tomu naklonení. Minulý týždeň v časti La Mesa došlo k incidentu. Niektorí z demonštrujúcich spôsobili podnikateľom veľké škody. Bola podpálená aj banka. Aj keď neodsudzujem násilie ako prostriedok na sprostredkovanie odkazu, agresívne nepokoje sú vždy rizikom. Väčšina rabujúcich a agresívnych nepokojov je spôsobená organizovanými pravicovými skupinami. Súcitím s malými podnikmi, ktoré sú postihnuté týmito nepokojmi. Pandémia ich už tvrdo zasiahla a nepotrebujú ďalšie finančné bremeno. Problém rasizmu tu pretrváva dlhodobo. Zabitie Georgea Floyda, či zastrelenie policajtom Breonna Taylora, no i ďalšie prípad podnecujú ľudí k protestom, preto to pre USA nie je nič nové. Myslím si, že práve vďaka zvyšujúcemu sa napätiu zlého, diskriminačného vodcovstva a nepokoju pandémie sa vytvorila ideálna príležitosť pre tému BLM – Black Lives Matters (pozn. red . na čiernych životoch záleží – aktivistické hnutie, ktoré vzniklo v Spojených štátoch v roku 2013. Upozorňuje na prípady zvýšeného policajného násilia, rasovej nerovnosti a systematického rasizmu voči černochom).
Je úžasné vidieť podporu z celého sveta, no i to ako efektívne sociálne médiá vzdelávajú všetkých o tomto probléme. Ja sám som sa určite veľa naučila a stále sa učím o histórii hnutia BLM a nespravodlivosti systému.
Jared Blank – Charlotte (Severná Karolína)
Minulý týždeň som sa zúčastnil protestu v Severnej Karolíne v centre mesta Charlotte. Bolo tam viac ako 400 ľudí. Kráčali sme ulicami a kričali mená ľudí, na ktorých bola spáchaná policajná brutalita. Protest bol pokojný. Približne v polovici som odišiel, našťastie. Potom sa to totiž zvrtlo. Polícia zablokovala ulice, po ktorých protestujúci kráčali. Použili na nich slzný plyn, začali strieľať zo zbraní gumové projektily. Ľudia chceli ujsť a snažili sa vyraziť kovové dvere na neďalekej garáži a utiecť z druhej strany. Šialené… Mám v pláne zúčastniť viacerých protestov, vrátane protestov na predmestiach, aby som ukázal, že rasová neznášanlivosť sa netýka len veľkých miest.
Lindsay Jones – San Diego (Kalifornia)
Bývam hlavnom meste Kalifornie v San Diegu a protestov som sa zatiaľ nezúčastnila. Poslednú dobu tu prepuklo extrémne násilie. Všetky podniky boli vyrabované a zničené. Stalo sa tak aj napriek tomu, že tu nežije množstvo černochov. Belosi sa stali ako keby hlasom čiernych ľudí. Skutočne s nimi súcitia. Polícia na jednom proteste použila slzný plyn a gumové projektily. Mnohí skončili kvôli tomu v nemocniciach. Ľudia však naďalej protestujú, aj keď už sú demonštrácie pokojnejšie. Na jedenej demonštrácii kľačali na zemi a prosili policajtov, aby kráčali a demonštrovali s nimi. Neurobili tak, ale nechali ich pokojne prechádzať ulicami.
Plne podporujem pokojné protesty. Nerešpektujem drancovanie a nepokoje, chápem, že niekedy môže byť potrebné násilie, ale kradnutie a náhodné ničenie neznamená bojovať za svoje práva. Mnohí ľudia žiadali protestujúcich, aby neničili ich domovy a podniky. Najväčším požehnaním však je, že belosi sa konečne začínajú prebúdzať a uvedomujú si rasové násilie. Prajem si spravodlivosť pre každého.
