Michal Gálik poukazuje na to, že aj obyčajní chlapi z Čiech a Slovenska môžu účinne bojovať proti ilegálnemu obchodu so suvenírmi vyrobenými z pancierov korytnačiek a korytnačími vajíčkami
Minulý rok v apríli sme na stránkach denníka KOŠICE:DNES písali o tom, ako Košičan Michal Gálik a Čech Tomáš Ouhel založili trojčlenný česko-slovenský tím WILDLIFE GUARDS. Vydali sa do Indonézie, kde sa im podaril neuveriteľný kúsok. Chytili gang pytliakov s korytnačími vajíčkami. V pláne mali o tom natočiť dokumentárny seriál. Podarilo sa. Slovenskú premiéru mal minulý týždeň (október 2019) v Kine Úsmev.
Dvojdielny dokument s názvom WILDLIFE GUARDS divákov zaviedol do cestovateľského raja na Borneu. „Ekologickí detektívi“ sa vydali po stopách pašerákov a pytliakov. „V súčasnosti naša príroda veľmi trpí. Je potrebné jej venovať veľkú pozornosť a šíriť myšlienku ochrany. Chcel som tento dokument poňať trochu inak. Má prvky klasického dokumentu, ale i povedzme vlogu, čo je dnes veľmi populárne. Ide o osobnejšiu výpoveď toho, čo sa dnes vo svete deje,“ vysvetľuje Michal.
Zelená púšť
Michal natáčal v Indonézii pred ôsmimi rokmi dokumentárny film Zelená púšť. Hovorí o negatívnom vplyve človeka na dažďové pralesy na tropickom ostrove Borneo. Do Indonézie sa vrátil na podnet Tomáša Ouhela, ktorý sa v ochrane prírody v tejto krajine dlhodobo angažuje. „Príležitosti, kam vyrazím, prichádzajú väčšinou samé. Takéto veci sa nedajú robiť tak, že človek ide do úplného neznáma. Indonézia je pre mňa krajina, kde som začínal. Tomáš v Indonézii dlhšie žil a ovláda aj ich jazyk. Je náročné robiť niečo také na mieste, kde sme predtým nikdy neboli.“
Podozrivý náklad
Prvý diel dokumentu WILDLIFE GUARDS hovorí o tom, ako sa im podarilo zadržať šesťčlennú posádku s podozrivým nákladom. Okrem 1 209 vajíčok chránených korytnačiek sa na lodi našlo aj približne päť kilogramov výbušniny a desať fliaš, ktoré boli pripravené na výrobu trhaviny. Páchatelia boli zadržaní a predvedení na výsluch do mesta Tarakan.
Po roku sa do Indonézie vrátili. Vtedy vznikla druhá časť dokumentu. Venujú sa v ňom nelegálnemu obchodu so suvenírmi vyrobenými z korytnačích pancierov a šíreniu osvety ochrany prírody na 30 školách na ostrovoch pri severnej Sumatre. Práve tam totiž pytliactvo prekvitá.
Prednášateľmi na školách sú samotní pytliaci. Žiakom hovoria o tom, že by nemali pytliačiť, vyrábať a predávať suveníry z pancierov vzácnych živočíchov. Aby sa pytliaci stali prednášateľmi na školách, museli im za to niečo sľúbiť. Každý dostal menšiu loď, čo bola ich obrovská motivácia. Financované to bolo z grantu.
„Na Sumatre sme neboli jediní, ktorí sa zaoberali ochranou prírody. Počas nášho pobytu paralelne prebiehal ešte jeden projekt Zoo Liberec. Zaoberal sa ochranou korálov, vzdelávaním a podobne,“ hovorí Michal.
Dva mesiace – dve krajiny
Michal navštívil v júli tohto roku Ugandu. „ Najbližšie ma čaká postprodukcia dokumentu o zebrách práve z tejto krajiny.“ V auguste bol zas na expedícii v Kongu. „Mala asi sedem členov, ja som natáčal úlohu každého z nich. Nie je to jednoduchý scenár. Uvidíme, či máme dostatok materiálu a urobíme dokument teraz, alebo počkáme ešte niekoľko rokov, a potom z toho zostriháme rozsiahlejšie dielo.“
Do Konga išli predovšetkým na prieskum nechránených oblastí pralesa, na ich monitoring a zistenie stavu populácie zvierat. „My vieme, čo žije v chránených parkoch, ale v nechránených nie. Zistili sme napríklad, že tam žijú gorily, šimpanzy. Prišli sme aj na to, že v Kongu sú koncesie, ktoré umožňujú výrub a ťažbu stromov. Dôležité je upozorňovať miestne úrady, aby sa venovali aj nechráneným územiam.“
V tíme dvaja Košičania
Súčasťou tímu bol aj ďalší Košičan, Martin Panulin, ktorý mal na starosti produkciu. „S Mišom sa poznám už veľmi dlho. Oslovil ma s tým, že by potrebovali človeka, ktorý by to celé v podstate organizoval.“ Martin nám prezradil, že ho námet veľmi zaujal, a preto dlho neuvažoval či do toho pôjde. „Zaujalo ma najmä to, že je to dokument, ktorý má reálny dopad na planétu.“ Najväčšie obavy mal z toho, či sa film vôbec podarí natočiť, vyrobiť a – predať. „Investovali sme do toho energiu, a takisto aj naše peniaze. Keď poviete niekomu v Čechách či na Slovensku, že idete chytať pytliakov, tak tento námet nepredáte. Museli sme prísť už s hotovým materiálom, aby sa nám to podarilo.“
KOŠICE:DNES v dokumente
V druhej časti dokumentu sa na jednom zábere objavil aj denník KOŠICE:DNES. „Keďže ste o nás v rámci tohto záťahu písali, zobrali sme ho so sebou, že sa nám možno zíde.“ Naše noviny sa tak dostali až do Indonézie. „Bola by sranda, ak by ich čítali aj Indonézania…,“ usmieva sa Michal Gálik.
